Lokácia ako hrdina príbehu

Čítať záber

Pamätáte si, ako vás v škole učili čítať, písať, počítať? Áno? A ako pozerať filmy? Že nie?

Pohyblivé obrazy nás obklopujú už od útleho detstva, preto sa nám môže zdať, že ich „čítanie“ je naša vrodená predispozícia. No aj oni majú svoje pravidlá, svoju abecedu, svoju reč, vďaka, čomu im dokážeme rozumieť.

Filmy, videá, reklamné spoty, a podobne, sa skladajú z určitého počtu záberov.  Tie sú úložiskom informácií a významov, ktoré predávame divákovi.  Jeden záber môže niesť viacero významov súčasne. Ide o otázku kreatívnej voľby. Napríklad voľby veľkosti záberu a aranžmánu predkamerovej reality, teda statických, či pohyblivých objektov v určitom priestore. Nástrojov ako s týmto aranžmánom pracovať, ako viesť pozornosť diváka, je viacero. Podstatnú úlohu tu hrá svetlo, pohyb hercov, či  kamery.

Ak do tvorby aranžmánu zapojíte aj šikovného/nú scenografa/ku, kvalita vášho videa môže výrazne narásť.

Scénograf/ka na scénu!

V hlave nosíte spot, ktorý chcete nakrúcať v uliciach súčasného sídliska. Brzdí vás, že mnoho ľudí (vaši budúci diváci?) považujú sídliská plné panelákov cirkusových farieb za nevkusné, také bez ľadu a skladu. Váhate, no tušíte, že je to ta pravá lokácia, ktorú vaš príbeh potrebuje. Musí predsa existovať cesta!

A tu vám ukáže scénograf, ktorý dokáže premeniť farebný uragán na premyslený výtvarný štýl.

Prítomnosť scénografa teda významne podporuje výtvarnú a významovú jednotu diela. Jeho vklad je častokrát jedným z tých „neviditeľných“ faktorov, vďaka ktorým divák ocení výsledok slovami: „Vyzerá to tak filmovo.“

Problém nastáva pri menších produkciách, kde vám rozpočet neumožní prizvať scénografa k spolupráci.  Ako si v takejto situácií poradiť a vytvoriť vizuálne silné zábery?

Miestnosť zaprataná starými vecami pôsobí vďaka práci scénografa výtvarne a prehľadne. Leviathan (2014). Zdroj: Shotdeck.com

Výtvarne štylizovaná scéna vo filme Brazil (1985). Zdroj: Shotdeck.com

Súradnice dobrej lokácie

Kto už nejaký čas nakrúca videá, vie, že výber vhodnej lokácie je jednym z kľúčových kreatívnych rozhodnutí.

Ak nemôžeme počítať s pomocou scénografa, je našou úlohou nájsť „hotovú“ lokáciu, ktorá nielen významovo sedí s témou videa, ale ponúka sama o sebe určitú výtvarnosť.

Na lokácii si teda všímame jej farebnú, či architektonickú jednotu, hľadame atypické vizuálne motívy, ktoré môžu diváka svojou nevšednosťou prekvapiť. Pozorujeme, ako sa postupom dennej doby mení svetelná atmosféra scény, ale tiež premýšľame ako môžeme náladu upraviť vlastným setom svetiel. Všímame si povrchy, štruktúry, jednoducho hľadáme jej vizuálne kvality.

Pokiaľ bolo našim zámerom nájsť atraktívne miesto, ktoré nám zasadí dej do určitého prostredia, máme vybavené. Bola by však škoda nepokračovať v kreatívnej ceste. Dá sa zájsť ešte o kus ďalej.

Pravidelné vertikálne línie tvoria výtvarnosť lokácie vo filme Koyaanisqatsi (1982). Zdroj: Shotdeck.com

Vizuálne silný záber dosiahli tvorcovia za oblačného počasia kombináciou geometrie budovy, reflexov okien a extrémneho podhľadu kamery. Koyaanisqatsi (1982). Zdroj: Shotdeck.com

V hlavnej úlohe lokácia

Lokácia nemusí iba určovať, kde sa situácia odohráva. Stretnúť sa môžete dokonca s tvrdením, že prostredie, lokácia, je jednou z hlavných postav príbehu.

Dej mnohých príbehov je výrazne poháňaný lokáciou, do ktorej je zasadený. Zdrojom humoru v groteskách Charlieho Chaplina je často súboj s prostredím, ktoré preberá znaky antagonistu (protivníka). Rodinný dom sa stáva nočnou morou pre dvojicu zlodejov vo filme Sám Doma. Strašidelný dom je zas častým motívom hororových filmov. Pustý ostrov sa stáva bojom o prežitie vo filme Stroskotanec.

Atmosféra prostredia môže odrážať hrdinov vnútorný stav, predznamenávať udalosti alebo ukotviť žáner. Spomeňte si na mokré nočné uličky v thrilleroch Davida Finchera.

Ďalší typ významu, ktorý može byť do vhodne zvolenej lokácie zakódovaný, je metaforický. Rôzne roviny významov si ukážeme aj na príklade reklamného spotu, ktorý sme točili pre Centrum moderného umenia Danubiana.

Lokácia je nepriateľom Harolda Lloyda v groteske Safety last! (1923). Zdroj: Shotdeck.com

Charlieho Chaplina čakajú prekážky na každom rohu. Záber z filmu Diktátor (1940). Zdroj: Shotdeck.com

Význam lokácie v spote pre Danubianu

Spot Danubiana sme nakrúcali ako súčasť balíka 16 videí pre Bratislavskú organizáciu cestovného ruchu. Podmienky boli nastavené tak, že na produkciu jedného videa boli vyhradené šibeničné 3 hodiny. V takejto situácií sa musíte spoliehať na skúsenosť a tiež veriť, že máte v rukách dobrý nápad, ideu, ktorá je realizovateľná za takýto krátky čas.

Stavili sme na prácu so silnou lokáciou. Danubiana má svoje výtvarné kvality – farebnú aj architektonickú jednotu a tiež nevídané umiestnenie na polostrove, ktorý leží na rieke Dunaj. Na druhú stranu, pandémia bola v plnom prúde, galéria bola prázdna a my sme mohli pracovať s obmedzeným počtom protagonistov – trojčlennou rodinkou. Bolo teda možné zachytiť priestor, no nie jeho prirodzenú atmosféru. Ako sme si poradili?

Podarilo sa nám nájsť jednoduchý kľúč, ktorý určil, ako budeme využívať a snímať prázdne prostredie s našimi účinkujúcimi. Kľúč vychádzal z nasledovného:

Dobré umenie môže človeka pohltiť.

Zdalo sa nám, že pri vhodnom kompozičnom rozložení postáv navodíme dojem, že sa stali súčasťou inštalácií a  spolu s galériou tvoria harmonické kompozície, aké často nachádzame vo výtvarnom umení, obrazoch, sochách.

Nie je zaručené, že každý divák túto nadstavbu odčíta, no takýto kľúč, nápad, pomáha tvorcom natočiť štýlovo jednotné video. Bez scénografa, s lokáciou ako jednou z postáv.

Nižšie nájdete príklady typov záberov zo spotu Danubiana, ktoré demonštrujú, ako sme významovo pracovali s lokáciou galérie.

1/ Veľký celok Danubiany natočený z dronu – úlohou záberu bolo ukázať jedinečnú lokalitu.

2/ Celok – záber nám predstavuje prostredie a udalosť – rodina na výstave obrazov. Súčasne podáva význam aj výrazne výtvarne kompozičné rozloženie objektov a postáv.

3/ Polodetail – dvojica „pohltená“ umeleckým dielom. Prostredím sa stáva samotný obraz.

4/ Celok – záverečný záber jasne definuje zvolený kľúč – ideu človeka pohlteného galériou, umeleckým dielom. Rodina je v rámci záberu zarámovaná ako obraz v galérii.

Pavol Čižmár

režisér